Eisblumen doslova znamená „ľadové kvety“. Je to krásne a poetické slovo, ktoré evokuje krehkosť a krásu mrazivých vzorov na oknách.
V kontexte piesne sa „Eisblumen“ používa ako metafora pre samotných protagonistov. Spievajú: „Wir sind wie Eisblumen, wir blühen in der Nacht“ (Sme ako ľadové kvety, kvitneme v noci). To naznačuje, že sú jedineční, krásni a možno aj trochu tajomní, prosperujúci v tme a chlade, zatiaľ čo denné svetlo ich oslabuje. Je to ústredný obraz piesne, ktorý je veľmi zapamätateľný.
Ak máš rád temnejší nemecký pop-rock a chladnú nočnú atmosféru, Eisblume ťa okamžite dostane. Speváčka tu stavia celý svet na prirovnaní k mrazovým kvetom – ľadovým obrazcom, ktoré v zime kvitnú na oknách. Text začína chvíľou, keď deň uteká z mesta a večer mení rosu na srieň: Der Abend wandelt Tau zu Reif (Večer mení rosu na srieň). Práve noc a chlad dávajú týmto bytostiam silu a krásu. V refréne sebavedomo spieva: Wir sind wie Eisblumen, viel zu schön für den Tag (Sme ako ľadové kvety, príliš krásne pre deň). Je to priame, trochu teatrále vyznanie pre každého, kto sa cíti lepšie v tme než pod ostrým slnkom.
S príchodom rána sa totiž kúzlo rozpadá: Der Tag macht alles grell und rau (Deň robí všetko krikľavým a drsným) a nezostáva nič iné, len sa zahaliť do smútku. Zaujímavý obraz ponúka verš Die Bleichheit die von unseren Wangen schneit (Bledosť, ktorá sneží z našich líc), kde bledá tvár robí nočných tvorov krásnymi ako anjeli. Namiesto hľadania teplého svetla speváčka radí pozrieť sa noci priamo do tváre. Priprav sa na poriadnu dávku melanchólie, studeného vetra a hrdosti na vlastnú inakosť.