Midvintertid doslova znamená „čas uprostred zimy“ alebo „zimný slnovrat“. Je to poetický a starobylý výraz, ktorý sa v bežnej reči už tak často nepoužíva, čo ho robí zaujímavým a jedinečným.
V kontexte piesne, ktorá oslavuje Luciu a jej príchod so svetlom do tmy, „midvintertid“ dokonale vystihuje najtemnejšie obdobie roka, kedy je svetlo najviac potrebné. Slovo evokuje hlbokú zimnú atmosféru a dodáva piesni magickú kvalitu.
Táto švédska pieseň od Sofie Karlsson začína veľmi priamo: „Så mörk är natten i midvintertid“ [Taká tmavá je noc uprostred zimy]. V tejto zimnej tme sa približuje Lucia, dobrá postava so svetlom v korune. Prináša „hälsning om julefrid“ [pozdrav vianočného pokoja], takže jej svetlo nie je iba ozdoba. Je to vítaná správa, že aj počas najdlhších a najtmavších nocí prichádza pokoj. Slovo „Lucia“ označuje Luciu, tradičnú postavu švédskeho sviatku svetla, ktorý sa spája so sviečkami a bielym oblečením.
V poslednej časti sa objaví lastovička: „Hon lämnar sitt näste“ [Opúšťa svoje hniezdo] a letí „mot ljusnande dagar“ [v ústrety dňom, ktoré sa rozjasňujú]. Je to krásny posun od zimnej noci k svetlejšiemu času. Pieseň teda kráča od tmy, cez Luciinu sviečkovú korunu, až k vtákovi, ktorý opúšťa svoj pokoj a letí za jasnejšími dňami. Jednoduché obrazy, ale Lucia tu má naozaj veľkú úlohu: prichádza presne vtedy, keď je svetla najmenej.