Learn Italian With Lucio Dalla with these 23 Song Recommendations (Full Translations Included!)

Picture this: a windy, old balcony overlooking the Gulf of Sorrento ("davanti al golfo di Surriento"). Italian singer-songwriter Lucio Dalla sets a dramatic scene where a man holds a young woman after crying, clears his throat, and bursts into song. He contrasts theatrical performance with real life. On stage in an opera ("potenza della lirica" [the power of opera]), you put on makeup and fake the drama ("dove ogni dramma è un falso" [where every drama is fake]). But looking into real green eyes ("quegli occhi verdi come il mare" [those eyes green like the sea]) wipes away all that acting and makes him lose his words.

Throughout the track, he reflects on his past, mistaking distant fishing boat lights ("lampare") for memories of big nights in the United States ("le notti là in America"). The grand chorus uses the famous Neapolitan dialect phrase "Te voglio bene assaie" (I love you very much), calling this love a chain that warms the blood in his veins. Even facing the end of his life ("è la vita che finisce" [it's life that ends]), he finds peace in the moonlight and simply keeps singing.

Fasten your seatbelt for a whirlwind of Italian passion! In “Canzone,” Lucio Dalla turns the very idea of a song into a devoted messenger. The narrator is bursting with impatience; every passing minute tempts him to “stitch up time” so he can be with the woman he adores. He confesses he could love her anywhere—in a noisy club bathroom, on a bar table, even naked in an open field—because distance from her is simply unbearable. His words paint a vivid picture of raw, almost reckless longing: “Being far from her isn’t living, being without her kills me.”

When he can’t reach her himself, he sends this “Canzone” wandering through streets and crowds, pleading: “Find her, tell her I love her, don’t let her forget me.” Rain becomes his tears, each drop on his jacket a reminder of her face. Beneath the playful images lies a universal truth: love, in all its urgency and imperfection, refuses to accept indifference. Lucio Dalla’s anthem reminds us that when feelings run this deep, even a simple melody can become a lifeline between two hearts.

Lucio Dalla „Caruso” című dala egy gyönyörű, érzelmes történetet mesél el, ami egy régi teraszon játszódik, a csillogó tenger és a szélviharos Surriento-öböl előtt. Egy férfi, aki épp sírt, megölel egy lányt, majd megtisztítja a torkát, és újra énekelni kezd. Ez a dal a szerelemről, a fájdalomról és az élet múlandóságáról szól, mindezt egy operaénekes szemszögéből, aki a halál küszöbén áll.

A dalban a férfi a lány szemébe néz, amik zöldek, mint a tenger, és hirtelen könnyek szöknek a szemébe, mintha megfulladna. Azt énekli: „Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai / È una catena ormai / Che scioglie il sangue dint'e vene sai” [Nagyon szeretlek / De annyira, annyira szeretlek, tudod / Ez már egy lánc / Ami feloldja a vért az erekben, tudod]. A dalban a líra ereje is megjelenik, ahol „ogni dramma è un falso” [minden dráma hamis], és egy kis sminkkel és mimikával „puoi diventare un altro” [mássá válhatsz]. De a lány szemei, amik olyan közel vannak és olyan valóságosak, elfeledtetik vele a szavakat, és összezavarják a gondolatait. Végül minden kicsivé válik, még az amerikai éjszakák is, és az élete „come la scia di un'elica” [mint egy propeller nyoma]. De nem gondol sokat a halálra, sőt, már boldognak érzi magát, és újra énekelni kezd.

Pripravte sa na poriadnu dávku emócií s piesňou „Caruso“ od talianskeho umelca Lucia Dallu! Táto pieseň nás zavedie na starú terasu pri zálive v Sorrentine, kde more „luccica“ [sa trbliece] a silno fúka vietor. Je to príbeh muža, ktorý objíma dievča po tom, čo plakalo, a potom si prečistí hrdlo a začne spievať.

Jeho pieseň je vyznaním lásky: „Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai“ [Mám ťa veľmi rád / Ale naozaj veľmi rád, vieš]. Hovorí, že je to „catena ormai / Che scioglie il sangue dint'e vene sai“ [už reťaz / ktorá roztápa krv v žilách, vieš]. Muž vidí svetlá na mori a myslí na Ameriku, ale sú to len lampy rybárskych lodí. Cíti bolesť v hudbe, ale keď uvidí mesiac vychádzať z oblaku, „gli sembrò dolce anche la morte“ [aj smrť sa mu zdá sladká]. Keď sa mu do očí dievčaťa, ktoré sú „verdi come il mare“ [zelené ako more], zrazu vyhrnie slza, cíti sa, akoby sa topil. Je to silný moment, ktorý ukazuje, ako láska dokáže premeniť aj tie najväčšie drámy na niečo menšie, dokonca aj spomienky na „notti là in america“ [noci v Amerike]. Na konci sa cíti šťastný a opäť začne spievať svoju pieseň lásky.

Привіт! Сьогодні ми поринаємо в чудову пісню Лучіо Далли "Caruso". Це не просто пісня, це ціла історія, що розгортається на старій терасі в Сорренто, де море блищить, а вітер сильно дме. Уяви собі: чоловік обіймає дівчину після того, як вона плакала, потім прочищає горло і знову починає співати.

Пісня розповідає про глибоке кохання, яке він висловлює словами "Te voglio bene assaie, Ma tanto tanto bene sai" [Я так сильно тебе кохаю, Але так дуже-дуже сильно, знаєш]. Це кохання, яке, як він каже, є "catena ormai Che scioglie il sangue dint'e vene sai" [ланцюгом, що розчиняє кров у венах]. Він бачить вогні в морі і думає про ночі в Америці, але це лише рибальські човни. Біль у музиці, місяць, що виходить з хмари, і навіть думка про смерть здається йому солодкою. Коли він дивиться в зелені, як море, очі дівчини, і бачить сльозу, йому здається, що він тоне. Це пісня про силу лірики, де драма може бути фальшивою, але справжні очі, що дивляться на тебе, змушують забути всі слова і плутають думки. І в цей момент все стає маленьким, навіть ночі в Америці. Він бачить своє життя як слід від гвинта, і хоча життя закінчується, він не думає про це, а відчуває себе щасливим і знову починає співати свою пісню про кохання.

Piesa "Caruso" de Lucio Dalla ne poartă într-o poveste emoționantă, plină de pasiune și melancolie, undeva pe o terasă veche, cu vedere la golful Sorrento, "Qui dove il mare luccica / E tira forte il vento" [Aici unde marea sclipește / Și vântul bate puternic]. Este povestea unui bărbat, probabil un cântăreț, care, după ce a plâns, își îmbrățișează iubita și începe să cânte. Versurile sale, "Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai / È una catena ormai / Che scioglie il sangue dint'e vene sai" [Te iubesc mult de tot / Dar atât de mult, știi / E un lanț acum / Care-mi topește sângele în vene, știi], ne arată o dragoste profundă, aproape copleșitoare.

Cântecul explorează granița dintre artă și realitate. Bărbatul vede luminile de pe mare și se gândește la America, dar realizează că sunt doar "lampare" [lămpi de pescuit]. El simte durerea în muzică, dar când vede luna, chiar și moartea i se pare dulce. Privind în ochii verzi ai fetei, o lacrimă îi apare, iar el simte că se îneacă. Dalla ne vorbește despre puterea liricii, unde "ogni dramma è un falso" [fiecare dramă e o minciună], dar ochii adevărați ai persoanei iubite te fac să uiți de cuvinte și îți încurcă gândurile. În final, viața devine mică, "ca o dâră de elice", dar el se simte fericit și își reia cântecul, acceptând viața așa cum este.

Lucio Dallan "Caruso" on tarina miehestä, joka on rakastunut syvästi ja kokee elämän ja kuoleman suuria tunteita. Laulu sijoittuu kauniiseen maisemaan Sorrentonlahdelle, missä meri kimaltelee ja tuuli puhaltaa. Mies laulaa tytölle, jota hän rakastaa, ja toistaa usein "Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai" [Rakastan sinua paljon / Mutta niin paljon, tiedätkö].

Laulussa mies miettii elämäänsä ja jopa kuolemaa, mutta rakkaus ja tytön silmät saavat hänet unohtamaan kaiken muun. Vaikka hän näkee valoja merellä ja ajattelee Amerikkaa, ne ovatkin vain kalastusalusten valoja. Laulun lopussa hän tuntee itsensä onnelliseksi ja jatkaa laulamistaan, mikä osoittaa rakkauden voiman.

Pripremite se za predivnu priču o ljubavi i melankoliji! Lucio Dalla nas vodi na staru terasu iznad zaljeva Sorrento, gdje more blista i vjetar snažno puše. Tamo, jedan muškarac grli djevojku nakon što je plakala, a zatim pročisti grlo i ponovno počinje pjevati. Njegova pjesma, „Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai / È una catena ormai / Che scioglie il sangue dint'e vene sai“ [Volim te mnogo / Ali tako, tako mnogo, znaš / To je sada lanac / Koji topi krv u venama, znaš], otkriva dubinu njegove ljubavi, gotovo kao da je to sudbina koja mu teče venama.

Dok pjeva, muškarac vidi svjetla na moru i misli na noći u Americi, ali to su samo ribarske brodice. Osjeća bol u glazbi, ali kada ugleda mjesec kako izlazi iz oblaka, čak mu se i smrt čini slatkom. Gleda u djevojčine zelene oči, koje su poput mora, i iznenada mu poteče suza – osjeća se kao da se utapa. Dalla nam govori o moći lirike, gdje je svaka drama lažna i uz malo šminke i mimike možeš postati netko drugi. Ali dva oka koja te gledaju tako blizu i stvarno, tjeraju te da zaboraviš riječi i brkaju misli. Tada sve postaje malo, čak i noći u Americi. Okreneš se i vidiš svoj život kao trag propelera. Iako je to život koji završava, on ne razmišlja previše o tome; štoviše, već se osjeća sretnim i nastavlja svoju pjesmu. To je priča o tome kako ljubav može preobraziti tugu u radost, čak i pred licem neizbježnog kraja.

Dit prachtige nummer, 'Caruso' van de Italiaanse artiest Lucio Dalla, neemt je mee naar een terras aan de Golf van Sorrento. Stel je voor: de zee glinstert en de wind waait stevig. Daar zie je een man die een vrouw omhelst, nadat ze heeft gehuild. Hij schraapt zijn keel en begint weer te zingen. Het refrein, 'Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai' [Ik hou heel veel van je / Maar zo ontzettend veel, weet je], laat meteen de diepe emotie voelen. Het is een liefde die zo sterk is, 'È una catena ormai / Che scioglie il sangue dint'e vene sai' [Het is nu een keten / Die het bloed in je aderen doet smelten].

De zanger kijkt naar de lichten op zee en denkt aan Amerika, maar het blijken slechts vissersbootjes te zijn. Hij voelt pijn in de muziek, maar als hij de maan uit een wolk ziet komen, lijkt zelfs de dood zoet. Hij kijkt in de groene ogen van de vrouw, die als de zee zijn, en een traan verschijnt. De kracht van opera, waar drama soms nep is, wordt hier overwonnen door de echtheid van twee ogen die zo dichtbij en echt zijn. Ze doen hem de woorden vergeten en zijn gedachten in de war brengen. Alles wordt klein, zelfs de nachten in Amerika. Het leven lijkt op het kielzog van een schroef. Maar hij denkt er niet lang over na, voelt zich gelukkig en begint opnieuw te zingen. Een ontroerend verhaal over liefde, vergankelijkheid en de kracht van het moment.

Lūcio Dalla dziesma "Caruso" ir kā ceļojums cauri jūtām, kas savijas ar skaistām ainavām. Dziesma sākas ar ainu, kur jūra mirdz un vējš pūš, vīrietis apskauj sievieti uz vecas terases, skatoties uz Surrento līci. Viņš ir raudājis, bet tad atkal sāk dziedāt.

Viņa dziesma ir par mīlestību, kas ir tik spēcīga, ka tā ir kā ķēde, kas "kausē asinis vēnās" ("È una catena ormai Che scioglie il sangue dint'e vene sai"). Viņš redz gaismas jūrā un domā par Ameriku, bet tās ir tikai zvejnieku laivu gaismas. Mūzikā viņš jūt sāpes, bet, ieraugot mēnesi, pat nāve šķiet salda. Viņa skatiens sastopas ar meitenes zaļajām acīm, un pēkšņi asara liek viņam justies kā slīkstošam. Dziesma runā par to, kā māksla var mainīt realitāti, bet patiesas jūtas, kā divas acis, kas uz tevi skatās, liek aizmirst vārdus un sajauc domas. Beigās viņš atkal sāk dziedāt, jo, lai gan dzīve beidzas, viņš jūtas laimīgs.

¡Prepárate para una inmersión en la emoción pura con "Caruso" de Lucio Dalla! Esta canción nos lleva a una vieja terraza en el golfo de Sorrento, donde el mar brilla y el viento sopla fuerte. Allí, un hombre, después de haber llorado, abraza a una chica y luego, aclarando su voz, retoma su canto.

El estribillo, "Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai / È una catena ormai / Che scioglie il sangue dint'e vene sai" [Te quiero mucho / Pero tanto tanto, sabes / Es una cadena ya / Que disuelve la sangre en las venas, sabes], es una declaración de amor tan intensa que casi duele. Vemos al hombre confundir las luces del mar con las de América, y sentir el dolor en la música. Pero al ver la luna salir de una nube, hasta la muerte le parece dulce. Sus ojos se encuentran con los de la chica, verdes como el mar, y una lágrima inesperada lo hace sentir que se ahoga. Es la lírica en su máxima expresión, donde el drama se vuelve real, y la mirada de alguien más te hace olvidar todo lo demás, incluso las noches lejanas de América. Al final, la vida que termina no le preocupa, se siente feliz y retoma su canto, reafirmando ese amor que le corre por las venas.

Lucio Dalla'nın "Caruso" şarkısı, denizin parladığı ve rüzgarın güçlü estiği, eski bir terasta, Sorrento körfezinin önünde geçen dokunaklı bir hikaye anlatıyor. Şarkı, ağladıktan sonra bir kızı kucaklayan bir adamın hikayesini anlatıyor, sonra adam sesini temizleyip şarkı söylemeye başlıyor.

Şarkının ana teması, adamın kıza olan derin sevgisi: "Te voglio bene assaie, Ma tanto tanto bene sai" [Seni çok seviyorum, ama o kadar çok seviyorum ki biliyorsun]. Bu sevgi, "È una catena ormai, Che scioglie il sangue dint'e vene sai" [Artık kanı damarlarda eriten bir zincir] olarak tanımlanıyor. Adam denizde ışıklar görüyor ve Amerika'daki geceleri düşünüyor, ama bunlar sadece balıkçı teknelerinin ışıklarıymış. Müzikteki acıyı hissediyor, piyanonun başından kalkıyor ama ay bulutların arasından çıkınca ölüm bile tatlı geliyor ona. Kızın deniz gibi yeşil gözlerine bakarken aniden bir gözyaşı akıyor ve adam boğulduğunu hissediyor. Şarkı, liriğin gücünü ve bazen gerçekliğin nasıl unutulduğunu anlatıyor, ancak iki gerçek göz tüm düşünceleri karıştırıp her şeyi küçültüyor. Hayatın bir pervane izi gibi bittiğini görse de, adam mutlu hissediyor ve şarkısına devam ediyor.

Pasinerkime į Lucio Dalla „Caruso“! Ši daina nukelia mus į saulėtą Suriento įlanką, kur ant senos terasos, pučiant stipriam vėjui ir blizgant jūrai, vyras apkabina merginą. Jis ką tik verkė, bet tada išsivalo gerklę ir vėl pradeda dainuoti. Jis dainuoja apie didelę meilę: „Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai / È una catena ormai / Che scioglie il sangue dint'e vene sai“ (Aš tave labai myliu / Bet tu žinai, kad labai labai myliu / Tai jau grandinė / Kuri tirpdo kraują gyslose, žinai). Tai daina apie meilę, kuri yra tokia stipri, kad ji tampa tarsi grandine, tirpdančia kraują gyslose.

Įdomu tai, kaip dainoje susipina realybė ir iliuzija. Vyras mato šviesas jūroje ir galvoja apie Amerikos naktis, bet tai tik žvejų laivų žibintai. Jis jaučia skausmą muzikoje, bet kai pamato mėnulį, išnyrantį iš debesies, net mirtis jam atrodo saldi. Dainos pabaigoje jis vėl dainuoja apie meilę, kuri yra tokia stipri, kad viskas aplinkui atrodo maža, net ir Amerikos naktys. Tai tikrai graži ir jaudinanti daina apie meilės galią, kuri gali pakeisti visą pasaulį.

Эта песня — настоящее путешествие в мир эмоций! Она рассказывает историю оперного певца Карузо, который, находясь на старой террасе у залива Сорренто, переживает глубокие чувства. Он обнимает девушку после того, как она плакала, и в его голосе слышится боль, когда он снова начинает петь.

Лирика переносит нас в момент, когда он видит огни в море и вспоминает ночи в Америке, но это всего лишь рыбацкие лодки. Музыка причиняет ему боль, но когда он видит луну, выходящую из облака, даже смерть кажется ему сладкой. Он смотрит в глаза девушки, «Quegli occhi verdi come il mare» [Эти глаза зелёные, как море], и слеза, внезапно появившаяся, заставляет его чувствовать, будто он тонет. Песня говорит о силе лирики, где драма может быть фальшивой, но настоящие глаза, смотрящие на тебя, заставляют забыть слова и путают мысли. В конце концов, всё становится маленьким, даже ночи в Америке, и он видит свою жизнь «Come la scia di un’elica» [Как след от винта]. Но он не думает о конце жизни, а наоборот, чувствует себя счастливым и снова начинает петь: «Te voglio bene assaie, Ma tanto tanto bene sai» [Я очень сильно люблю тебя, Ты знаешь, очень сильно].

Píseň „Caruso“ od italského umělce Lucia Dally je krásný, dojemný příběh, který se odehrává „Qui dove il mare luccica E tira forte il vento“ [Tady, kde se moře třpytí a silně fouká vítr]. Představte si starou terasu s výhledem na záliv Sorrento, kde muž objímá dívku. Právě plakal, ale pak si pročistí hlas a začne znovu zpívat. Zpívá jí: „Te voglio bene assaie Ma tanto tanto bene sai“ [Mám tě moc rád, ale víš, že moc, moc rád]. Je to řetěz, který mu rozpouští krev v žilách.

Vidí světla na moři a myslí na noci v Americe, ale jsou to jen lampy a bílá brázda lodního šroubu. Cítí bolest v hudbě, vstane od piana, ale když vidí, jak měsíc vychází z mraku, i smrt se mu zdá sladká. Podívá se dívce do očí, do těch zelených očí jako moře. Najednou mu vyhrkne slza a on si myslí, že se utopí. Je to síla opery, kde je každé drama falešné, ale dva oči, které se na vás dívají tak blízko a opravdově, vám dají zapomenout na slova a zmatou myšlenky. Všechno se zmenší, i noci v Americe. Otočíte se a vidíte svůj život jako brázdu lodního šroubu. Ale ano, život končí, ale on na to moc nemyslí. Naopak, už se cítí šťastný a znovu začne zpívat.

Em "Caruso", Lucio Dalla nos leva a uma viagem emocionante, inspirada na história de um tenor que, perto do fim da vida, se apaixona por uma jovem. A canção começa com uma imagem linda: "Qui dove il mare luccica / E tira forte il vento" [Aqui onde o mar brilha / E o vento sopra forte], criando um cenário quase cinematográfico na baía de Sorrento. É nesse lugar mágico que um homem mais velho e uma moça se encontram, e ele, depois de chorar, "si schiarisce la voce / E ricomincia il canto" [limpa a voz / E recomeça o canto].

A música é cheia de contrastes, misturando a dor e a beleza da vida. O refrão, "Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai / È una catena ormai / Che scioglie il sangue dint'e vene sai" [Eu te amo muito / Mas muito, muito mesmo, sabe / É uma corrente agora / Que derrete o sangue nas veias, sabe], mostra um amor tão intenso que é quase uma força da natureza. Ele vê as luzes no mar e pensa na América, mas são apenas as "lampare" [luzes de pesca]. A letra fala sobre como a arte pode nos transformar, "Dove ogni dramma è un falso / Che con un po' di trucco e con la mimica / Puoi diventare un altro" [Onde todo drama é uma farsa / Que com um pouco de maquiagem e mímica / Você pode se tornar outra pessoa]. Mas, no fim, o que realmente importa são os olhos da pessoa amada, que fazem "scordare le parole / Confondono i pensieri" [esquecer as palavras / Confundem os pensamentos]. É uma canção sobre amor, arte e a forma como a vida, mesmo quando parece estar acabando, pode nos surpreender com a felicidade.

Lucio Dallas "Caruso" er en utrolig sang som tar oss med til en gammel terrasse ved Surriento-golfen, der en mann synger for en jente han elsker dypt. Han har grått, men finner stemmen igjen og synger "Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai" [Jeg elsker deg så høyt / Du vet, så, så høyt]. Det er en kjede som "scioglie il sangue dint'e vene sai" [smelter blodet i årene dine, vet du].

Sangen utforsker skillet mellom scenekunst og ekte følelser. Mannen ser lysene på havet og tenker på Amerika, men det er bare fiskebåter. Han føler smerte i musikken, men når han ser månen, virker selv døden søt. Når han ser jenta i øynene, "Quegli occhi verdi come il mare" [De øynene grønne som havet], og en tåre faller, føler han at han drukner. Låten sier at lyrikkens kraft kan forvandle et drama til noe falskt med sminke og mimikk, men to øyne som ser på deg "Così vicini e veri / Ti fan scordare le parole" [Så nære og ekte / Får deg til å glemme ordene]. Til slutt blir alt annet lite, til og med nettene i Amerika, og han synger igjen, "Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai".

U pesmi "Caruso" Lusija Dale ulazimo u priču o operskom pevaču Enriku Karuzu, ali ne onako kako bismo očekivali. Umesto da nam priča o njegovoj slavi, Dala nas vodi na staru terasu u Sorentu, "gde more svetluca i vetar snažno duva" ("Qui dove il mare luccica E tira forte il vento").

Ovo je priča o čoveku koji je nekada bio u Americi ("Pensò alle notti là in america"), ali sada je tu, sa devojkom koju grli. Kroz stihove "Te voglio bene assaie Ma tanto tanto bene sai È una catena ormai Che scioglie il sangue dint'e vene sai" (Volim te mnogo Ali mnogo, mnogo te volim, znaš To je lanac sada Koji topi krv u venama, znaš), osećamo dubinu njegove ljubavi i čežnje. Muzika mu donosi bol, ali kada vidi mesec, čak mu se i smrt čini slatkom ("Gli sembrò dolce anche la morte"). Kroz ove prelepe slike, Dala nam govori o snazi ljubavi koja sve preokreće i čini da zaboravimo na sve ostalo.

Pesem "Caruso" Lucia Dalle nas popelje v čudovito pokrajino Sorrenta, kjer morje "luccica" [se sveti] in veter močno piha. Na stari terasi, s pogledom na zaliv, srečamo moškega, ki objema dekle. Zdi se, da je prej jokal, zdaj pa si prečisti glas in spet začne peti. Njegova pesem je izpoved ljubezni: "Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai / È una catena ormai / Che scioglie il sangue dint'e vene sai" [Zelo te imam rad / Ampak tako zelo te imam rad, veš / To je zdaj veriga / Ki topi kri v žilah, veš].

Medtem ko gleda luči na morju, ki jih zamenjuje za luči Amerike, čuti bolečino v glasbi. Ko pa zagleda luno, se mu zdi celo smrt sladka. Dekletove oči, zelene kot morje, ga prevzamejo, in ko mu priteče solza, se mu zdi, da se bo utopil. Dalla razmišlja o moči opere, kjer je vsaka drama lahko lažna, a pogled v iskrene oči te deklice ga spomni na resničnost. Vse postane majhno, celo spomini na Ameriko. Življenje se zdi kot sled propelerja, a on se ne obremenjuje s koncem. Srečen je in spet začne peti svojo ljubezensko pesem.

„Caruso“ на Лучио Дала е като да надникнеш в един много личен момент. Песента ни пренася на стара тераса в Соренто, където морето блести и вятърът духа силно. Там един мъж прегръща момиче, след като е плакал. Той прочиства гърлото си и започва да пее: „Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai“ [Обичам те много / Но знаеш, че те обичам толкова много]. Това е верига, която разтапя кръвта във вените му.

Мъжът вижда светлини в морето и си мисли за нощите в Америка, но се оказва, че това са само рибарски лодки. Той усеща болка в музиката, става от пианото, но когато вижда луната да излиза от облак, дори смъртта му изглежда сладка. Поглежда момичето в очите, зелени като морето, и изведнъж се появява сълза, а той си мисли, че ще се удави. Силата на лириката е такава, че всяка драма е фалшива, но два погледа, толкова близки и истински, те карат да забравиш думите и объркват мислите ти. Всичко става малко, дори нощите в Америка. Обръщаш се и виждаш живота си като диря от витло. Да, животът свършва, но той не мисли много за това. Напротив, вече се чувства щастлив и започва отново да пее своята песен.

Lucio Dalla „Caruso“ on lugu, mis viib meid otse Napoli lahe äärde, kus meri sillerdab ja tuul tugevasti puhub. See on lugu mehest, kes on ilmselt laulja, nagu viitab rida „siis ta puhastab oma hääle ja alustab uuesti laulmist“. Ta kallistab tüdrukut pärast seda, kui oli nutnud, mis annab aimu mingist eelnevast draamast või emotsioonist.

Laulu keskmes on sügav armastus, mida väljendatakse refräänis „Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai“ [Ma armastan sind väga / Aga sa tead, nii väga]. See armastus on nii tugev, et see on justkui „kett, mis sulatab vere soontes“. Laulja mõtiskleb elu ja surma üle, nähes mere kohal tulesid, mis alguses tunduvad olevat Ameerika ööd, kuid osutuvad vaid kaluripaatide tuledeks. Muusika valu ja kuuvalgus panevad teda isegi surma magusana nägema. Lõpuks aga võidab armastus, kui ta vaatab tüdruku silmadesse, mis on rohelised nagu meri, ja unustab kõik muu, isegi „ööd seal Ameerikas“.

Välkommen till en värld av passion och melankoli med Lucio Dallas klassiker "Caruso"! Den här låten tar oss med till en glittrande kust där vinden blåser starkt, och vi möter en man som omfamnar en kvinna på en gammal terrass. Han har gråtit, men nu sjunger han igen.

Sången är fylld av starka känslor. Mannen sjunger "Te voglio bene assaie / Ma tanto tanto bene sai" [Jag älskar dig så mycket / Men så, så mycket vet du], och beskriver kärleken som en kedja som får blodet att smälta i venerna. Han ser ljus ute till havs och tänker på Amerika, men det är bara fiskebåtar. Smärtan i musiken får honom att vilja ge upp, men när månen kommer fram bakom ett moln känns till och med döden söt. Han ser in i hennes gröna ögon, som havet, och en tår faller – han känner att han drunknar. Det är en berättelse om hur kärleken kan få oss att glömma allt annat, även de största drömmarna, och hur livet, trots allt, är värt att sjunga om.

Forestil dig en gammel terrasse ved havet, hvor vinden blæser, og solen glimter på vandet. Det er her, Lucio Dalla tager os med i "Caruso". Sangen handler om en mand, der har grædt, men nu omfavner en pige og begynder at synge igen. Han synger om en kærlighed, der er så stærk, at den "scioglie il sangue dint'e vene sai" [opløser blodet i dine årer, du ved]. Det er en kærlighed, der er blevet en del af ham, en uundgåelig kæde.

Vi ser manden kigge ud over havet og forveksle fiskerbådenes lys med Amerikas nætter. Han føler smerten i musikken, men da månen kommer frem fra en sky, virker selv døden sød. Han ser ind i pigens havgrønne øjne, og en tåre triller ned, så han føler, at han drukner. Sangen taler om operaens magt, hvor drama kan forvandle dig, men to ægte øjne får dig til at glemme ordene og forvirrer dine tanker. Til sidst bliver alt andet småt, selv nætterne i Amerika, og han ser sit liv som "la scia di un'elica" [kølvandet fra en propel]. Men han tænker ikke så meget over livets afslutning; han føler sig glad og begynder at synge igen om sin store kærlighed.