Vacille znamená 'kolísať sa', 'chvieť sa' alebo 'byť nestabilný'. Je to slovo, ktoré sa nepoužíva v každej piesni a má silný emocionálny náboj.
V kontexte piesne Emilio Piano sa pýta: "Où va-t-il le bonheur, ce fil fragile, quand il vacille et se brise?" (Kam ide šťastie, táto krehká niť, keď sa kolíše a láme?). Slovo "vacille" tu krásne vystihuje krehkosť a neistotu šťastia, ktoré sa môže kedykoľvek zachvieť a rozpadnúť.
Taliansky klavirista Emilio Piano a speváčka Lucie ťa v skladbe Maison vezmú do sveta plného detských, no prekvapivo ťažkých otázok. Celá pieseň znie ako úprimný rozhovor s mamou, ktorej dieťa kladie otázky o živote: „Où va-t-on quand on n'a plus de maison?“ (Kam ideme, keď už nemáme domov?) a „Où va le cœur quand il se perd dans les doutes et les hivers?“ (Kam ide srdce, keď sa stráca v pochybnostiach a zimách?). Namiesto zložitých filozofických odpovedí však text prináša jednoduché, krehké obrazy, ako sú kvety rastúce pod betónom („Les fleurs sous le béton“) alebo šťastie prirovnané k tenkej nitke („Le bonheur, ce fil fragile“).
Aj keď sa v skladbe rieši dospievanie a stratené sny („Que deviennent les rêves qui s'enfuient“ / Čo sa stane so snami, ktoré utekajú?), pointa je vlastne veľmi upokojujúca. Speváčka totiž pripomína, že po každej búrke vyjde slnko: „Au-delà de l'orage il y a de l'amour... Quand le ciel s'ouvre, tout redevient calme et tout va bien“ (Za búrkou je láska... Keď sa obloha otvorí, všetko sa opäť upokojí a všetko je v poriadku). Dokonca sa pohráva s myšlienkou, že neustále otázky v hlave nemusia byť na škodu, pretože z nich jedného dňa môžu vzniknúť nové piesne.