Onbezonnen znamená 'bezstarostný', 'nepremyslený' alebo 'ľahkomyseľný'. Je to slovo, ktoré sa v bežných piesňach neobjavuje často a má silný emocionálny náboj.
V kontexte piesne Froukje ho používa na opis minulých dní, keď bol život jednoduchší a plný slnka, bez ťažkých myšlienok. Spieva o "Onbezonnen, dagen in de zon" (Bezstarostné dni na slnku), čo evokuje pocit nostalgie za mladosťou a slobodou pred tým, ako sa život stal komplikovaným.
Froukje v skladbe Onbezonnen (približne „bezstarostne“ alebo „nerozvážne“) opisuje pocit mladosti vo svete, ktorý zrazu pôsobí príliš hlučne a vážne. Dni sa zlievajú jeden do druhého, jeseň trvá celé mesiace a „Elke dag volle maan“ [každý deň je spln]. Keď sa človek raz prebudí a začne si všímať temné veci okolo seba, už sa nedokáže vrátiť k starému pokoju: „we gaan niet meer terug naar toen“ [už sa nevrátime do toho, čo bolo]. Všetci majú názor, všetci sú podráždení a rozprávačka úprimne priznáva: „Ik weet niet wat ik moet zeggen / Ik weet niet wat ik moet doen“ [neviem, čo povedať / neviem, čo robiť].
Refrén sa potom vracia k spomienke na „Onbezonnen dagen in de zon“ [bezstarostné dni na slnku], nekonečné noci a myšlienky bez bolesti. Nie je to však jednoduchá oslava minulosti. Rozprávačka nevie, kým bola predtým, ani kým je teraz, okrem toho, že je stále mladá. Dospelosť jej otvorila dvere, no zároveň ukázala, že aj bezpečná bublina je krehká a že pri príliš širokom obzore môže človek paradoxne vidieť menej jasne. Pekne sebaironická je myšlienka: čím viac vie, tým viac pokazí. Napriek tomu zostáva v piesni nádej, že „Het komt wel weer“ [ono to zase príde] a sny sa ešte dajú snívať vo farbách.