Dårhuset sa prekladá ako "blázinec" alebo "ústav pre duševne chorých". Je to silné a nezvyčajné slovo, ktoré sa v piesňach neobjavuje každý deň.
Vo verši "En säng på dårhuset väntar på mig nån gång" (Posteľ v blázinci na mňa raz čaká) Håkan Hellström používa toto slovo na vyjadrenie pocitu osamelosti, zraniteľnosti a možno aj strachu zo straty rozumu. Je to metafora pre extrémny stav mysle a dodáva piesni hĺbku a dramatickosť.
Håkan Hellström v tejto piesni rozpráva o človeku, ktorý od detstva hľadá „stigen till toppen av världen“ [chodník na vrchol sveta]. Jeho mama ho pritom nazve „min lille bastard“ [môj malý bastard], no hneď dodá, že je „en gåva från en prins på genomresa“ [dar od princa na ceste]. Znie to drsne, trochu rozprávkovo a aj vtipne, akoby mu namiesto pokojného životného plánu dala bláznivé poslanie: dokáž niečo, čo ona nikdy nedokázala, a vystúp až hore, tam, kde sa hrajú anjeli. Najsilnejšia rada piesne je jednoduchá: „Res dig efter varje smäll“ [Po každom údere sa postav]. A potom prichádza prísľub, ktorý sa opakuje ako povzbudenie do pochodu: „Din tid kommer“ [Tvoj čas príde].
Druhá časť je oveľa divokejšia. Rozprávač hovorí, že sa narodil z búrky, vidí vtáka, ktorý „river upp världen“ [rozrýva svet], a more, ktoré sa sfarbuje načerveno. Spomína aj „en säng på dårhuset“ [posteľ v blázinci], akoby jeho nepokoj raz mohol skončiť tam, a v očiach nosí celé oceány. Napriek tomu má v sebe tajné miesto „bakom ögonlocken“ [za viečkami], ktoré patrí iba jemu. Cesta k nemu nie je rovná, ale „skruvad som en psykopat“ [pokrútená ako psychopat], čo je zámerne prehnané a nepríjemne vtipné prirovnanie. Práve preto refrén pôsobí tak dobre: medzi búrkami, červeným morom a pokrútenou cestou stále zaznieva istota, že jeho čas príde a na pleci má anjela.