Indociles znamená „neposlušní“ alebo „nepoddajní“. Je to silné slovo, ktoré sa v piesňach nepočuje každý deň a dodáva textu hĺbku.
V kontexte piesne sa toto slovo používa na opis vtákov, ktoré spievajú „šťastní a neposlušní“ („heureux et indociles“). Symbolizuje slobodu, odpor a odmietanie podriadiť sa, čo dokonale vystihuje posolstvo piesne o láske, jednote a budovaní lepšieho sveta napriek prekážkam.
„Dis-leur que l’on s’aime, dis-leur que l’on sème“ znamená približne „Povedz im, že sa ľúbime, povedz im, že sejeme“. HK v tejto piesni spája lásku s odvahou byť spolu verejne: „Nous nous tenons par la main“ [Držíme sa za ruky]. Rozprávač sa pýta, prečo by ich láska mala byť problémom, a odpovedá priamo: „Non, nous ne sommes pas un problème“ [Nie, nie sme problém]. Sloveso semer, teda siať, tu vytvára obraz dobrých semien, z ktorých môže vyrásť „svet zajtrajška“. Je to jednoduchá, silná predstava: každý prejav blízkosti môže niečo nové začať.
Pieseň potom rozširuje kruh od dvoch ľudí k celej komunite. Otvorené srdcia sa objavujú v čase, keď sa svet izoluje, a ľudia sa znovu stretávajú „émancipés des camisoles“ [oslobodení od zvieracích kazajok, teda od toho, čo ich zväzuje]. Na námestí znejú hudobné tóny a slobodu vyjadrujú kroky tanca. Text hovorí aj o jednote, rozdieloch a spoločnom napredovaní, až k obrazu holubíc, spevavých vtákov a „nového sveta“. Najkrajšie na tom je, že pieseň nič nekomplikuje: držať sa za ruky, spievať, tancovať a byť spolu tu nie je hrozba. Je to semeno budúcnosti.