Skadskjuten znamená 'postrelený' alebo 'zranený strelou'. Je to silné a nezvyčajné slovo, ktoré sa v bežných piesňach často nevyskytuje.
V tejto piesni sa slovo "skadskjuten" používa na opis vrany, ktorá je zranená, a neskôr aj metaforicky na opis nádeje samotného rozprávača. Vytvára to dojem zraniteľnosti a naliehavosti, čo robí pieseň veľmi emotívnou a zapamätateľnou.
Timbuktu, švédsky umelec, tu rozpráva cez obraz novín a jednej fotografie. Rozprávač premýšľa nad snami, ktoré sa postupne skončili, keď uvidí malé dievča s postrelenou vránou v náručí. Dievča uteká lesom, prosí a dúfa, že ešte nie je neskoro: „Att finns det liv är det aldrig för sent“ [Kým existuje život, nikdy nie je neskoro]. Je to jednoduchá detská viera, no zúfalá situácia jej dáva veľkú váhu. Svetlovlasé dievča s tenkými nohami beží za bezpečím a teplom, zatiaľ čo čierny, nemotorný vták pomaly umiera.
Potom príde prudký obrat: rozprávač si uvedomí, že na fotografii vidí vlastný obraz. „För mitt hopp är en skadskjuten kråka“ [Pretože moja nádej je postrelená vrana] znie zvláštne a bolestivo naraz. Dievča sa stáva jeho podobou, dieťaťom, ktoré ešte verí, že mu niekto pomôže a dá odpoveď. Lenže na konci už rozprávač vie, že je neskoro, a jeho beh s búšiacim srdcom preto nepôsobí ako hrdinská záchrana, ale ako posledný pokus udržať nádej pri živote. Práve tento prechod od detskej istoty k dospelému strachu robí text taký silný.