영겁 [yeonggeop] označuje večnosť alebo takmer nekonečne dlhé obdobie. V spojení 영겁같이 긴 여행 [yeonggeopgati gin yeohaeng] znamená „cesta dlhá ako večnosť“, čím pieseň vytvára epický obraz nekonečného putovania a trvalého spojenia.
„Deja Vu“ je pieseň o návrate k človeku, ktorý čakal aj vtedy, keď rozprávač utekal zo strachu. Obraz je veľký a trochu filmový: „폐허 속의 Morse code“ [Morseova abeceda v troskách] pripomína správu, ktorá sa snaží prežiť v zničenom svete, zatiaľ čo „오랜 promise“ [dlhý, dávny sľub] stále platí. Slovo „anemoia“ označuje zvláštny smútok za niečím, čo človek sám nezažil alebo si to nevie vysvetliť. Pod hviezdami sľubu sa dvojica vracia k „našej korune pokrytej prachom“ a k snu vyrytému do duše. Nie je to pokojný návrat. Je to rozhodnutie prestať utekať.
Najsilnejší refrén hovorí úplne priamo: „나의 미래는 너야“ [mojou budúcnosťou si ty] a „Say my name“ [vyslov moje meno]. Rozprávač chce druhého človeka znovu pevne objať „ako v sľube z prvého dňa“, akoby sa ten okamih už raz stal. Práve preto je „deja vu“ pocit, že túto chvíľu poznáme z minulosti. Cesta však vedie cez oheň, dážď, slzy a pád: ich spoločný smútok sa mení na „moju jasnosť“ a aj medzi troskami nachádzajú „miesto sľubu“, zem odpočinku a večný návrat. Opakovanie nie je náhoda, ale sľub: nech sa to stane koľkokrát chce, on si znovu vyberie tú istú osobu.