Espinas znamená „tŕne“, teda ostré výrastky na rastlinách. V piesni však obrazne predstavujú bolesť, zranenia a ťažké spomienky, ktoré si speváčka postupne vyberá z hĺbky srdca.
Je to výrazné a poetické slovo, pretože spája prírodu s uzdravovaním sa z citovej bolesti.
Mexická speváčka Natalia Lafourcade v tejto pop-rockovej skladbe kráča cez rieky a džungle, pričom si z hĺbky srdca vyťahuje tŕne: „Cada día sigo sacando espinas de lo profundo del corazón“ (Každý deň si vyberám tŕne z hĺbky srdca). V noci zapaľuje sny a dymom čistí staré spomienky. Hovorí o človeku, ktorého vidí všade – či už píše meno do bieleho piesku, alebo hľadí na oblohu a zbadá ho v krutom tvare sivého mraku („En la forma cruel de una nube gris aparezcas tú“). Je to priame priznanie, že minulosť nezmizla len preto, že prešiel nejaký čas.
Jadro celej skladby stojí na vete „Yo te llevo dentro hasta la raíz“ (Nosím ťa v sebe až ku koreňom). Nech robí čokoľvek, schováva sa za hory alebo objaví trstinové pole, dotyčný človek zostáva prítomný ako jej lúč mesiaca („mi rayo de luna“). Zaujímavé je spojenie „este tejido que ando cargando bajo la piel“ (tkanivo, ktoré nosím pod kožou), ktorým opisuje všetky neisté chvíle a prežité kroky. Všetky tie momenty nevedomosti sa pre ňu stali doslova fyzickou vrstvou tela, v ktorej si spomienku na druhého chráni.