Musa znamená 'múza'. Je to slovo, ktoré sa v bežnej konverzácii nepoužíva často, ale má hlboký kultúrny a umelecký význam.
V kontexte piesne Andrea Bocelliho, ktorý spieva o svojej láske k hudbe, je slovo "Musa" obzvlášť výstižné. Hudba je pre neho inšpiráciou, ktorá ho vedie a dáva mu zmysel života, rovnako ako múza inšpiruje umelca. Je to krásne a poetické slovo, ktoré dokonale vystihuje podstatu piesne.
Keď si túto skladbu pustíš prvýkrát, ľahko nadobudneš pocit, že taliansky spevák Andrea Bocelli a speváčka Giorgia spievajú o nejakej osudovej žene. Veď hneď v úvode Andrea spieva: „Vivo per lei da quando sai / La prima volta l'ho incontrata“ (Žijem pre ňu odvtedy, vieš, odkedy som ju prvýkrát stretol). Lenže táto tajomná dáma nie je človek. Celý duet je v skutočnosti vyznaním samotnej hudbe. Odhalia to až v momente, keď ju opíšu ako múzu pri klavíri a neskôr na rovinu priznajú: „Perché la musica lo sai / Davvero non l'ho mai tradita“ (Pretože hudbu, to vieš, som naozaj nikdy nepodviedol/nezradil). Talianske slovo „la musica“ je ženského rodu, takže zámeno „lei“ (ona) tu funguje ako dokonalá dvojzmyselná hračka.
Táto skladba ukazuje hudbu ako vernú spoločníčku pre každého, kto sedí sám v izbe so zapnutým rádiom – „Come uno stereo in camera / Di chi è da solo“ (Ako rádio v izbe niekoho, kto je sám). Zároveň však neskrýva, že život muzikanta prináša únavu a cestovanie: „Vivo per lei lo so mi fa / Girare di città in città / Soffrire un po'“ (Žijem pre ňu, viem, núti ma chodiť z mesta do mesta, trochu trpieť). Zaujímavý je aj obrat, kde hovoria, že hudba občas udrie do hlavy, no je to rana, ktorá nebolí: „A volte picchia in testa, ma / È un pugno che non fa mai male“ (Niekedy udrie do hlavy, ale je to päsť, ktorá nikdy neublíži). Pre oboch spevákov jednoducho neexistuje úniková cesta, a keby mali ďalší život, prežijú ho presne tak isto: s notami a pauzami v úplnej slobode.