Hardnekkig znamená „vytrvalý“, „úporný“ alebo „neústupný“. Je to zaujímavé slovo, pretože opisuje niečo, čo sa stále drží a nechce zmiznúť.
V piesni sa týka pocitu, ktorý speváka tvrdo zasiahne a hardnekkig standhoudt, teda vytrvalo pretrváva. Vďaka tomuto obraznému použitiu pôsobí slovo intenzívne a poeticky, nie ako obyčajné každodenné označenie.
„Omarm“ znamená „Objím“. V tejto piesni Bløf opisuje silné nutkanie odísť, hoci rozprávač sám nevie, odkiaľ prichádza: „ik weet niet hoe 't komt dat ik weg wil“ [neviem, prečo chcem odísť]. Vzdialenosť tu nie je iba otázkou kilometrov. „Hoe ver je gaat / heeft met afstand niks te maken“ [Ako ďaleko ideš, s odstupom to nemá nič spoločné] naznačuje skôr vnútornú cestu, ktorú poháňa čas, vôľa a niečo, čo sa vzpiera rozumu. Napriek tomu rozprávač nepodáva ruku na rozlúčku. Podáva ju milovanému človeku a prosí: „Lief, ga dan mee“ [Láska, poď teda so mnou].
Najsilnejšia a trochu zvláštne krásna je jeho podmienka: „En breng me nergens heen“ [A nezaveď ma nikam]. Nežiada cieľ ani plán, iba objatie, ktoré prijme celé jeho telo, „waanideeën“ [bláznivé predstavy či myšlienky] aj minulosť. „Omarm m'n zeven zeeën“ [Objím mojich sedem morí] znie ako obraz všetkých diaľok, skúseností a nepokoja, ktoré si nesie so sebou. Na konci sa objaví vietor: to, ako človek stojí vzpriamene, vraj nesúvisí s tiažou, ale nanajvýš s vetrom. Aj pevnosť teda môže závisieť od toho, čo do nás práve naráža. Je to pieseň o vykročení do neznáma s vystretou rukou, nie o úteku osamote.