Boynu bükük doslova znamená „so skloneným krkom“, no v turečtine je to obrazné vyjadrenie pre niekoho skľúčeného, smutného alebo zlomeného životom. V piesni opisuje zarmútené piesne, ktoré rozprávač počúva, a vytvára výrazný obraz melanchólie a túžby po milovanej osobe.
Edis v piesni „Martılar“ spieva o človeku, ktorý po odchode milovanej osoby nevie prestať žiť v spomienkach. „Dinlettin boynu bükük şarkılar“ [Nechal/a si ma počúvať smutné, skleslé piesne] používa obraz človeka so sklonenou hlavou, teda niekoho zlomeného a bez nálady. Napriek tomu mlčí „anıların hatırına“ [kvôli spomienkam] a prosí: „Dön artık üzülecek martılar“ [Vráť sa už, čajky budú smutné]. Čajky tu pôsobia takmer ako živé svedkyne jeho čakania. Bez toho druhého je podľa speváka život „smrti na nerozoznanie“, čo je zámerne prehnaná, veľmi priama veta.
Potom sa prosba mení na ochotu odpustiť takmer všetko: „Yine bana gel ben kölen olurum“ [Znova ku mne príď, budem tvojím otrokom]. Obraz „Sen gitarıma tel“ [Ty si struna na mojej gitare] hovorí, že milovaná osoba je pre jeho hudbu nevyhnutná, zatiaľ čo „İlaç ol yaralarıma“ [Buď liekom na moje rany] ju stavia do úlohy niekoho, kto môže uzdraviť bolesť. V refréne sa však objaví aj túžba po dotyku a vzdore: ak osud začne písať nanovo, chcel by ešte raz pobozkať „şu bal yanaktan“ [to líčko sladké ako med]. Slangové „kitabını uydur sen“ znamená približne „vymysli si svoju verziu alebo výhovorku“, no nech je príbeh akýkoľvek, on stále myslí na toho istého človeka. Dokonca tvrdí, že keby o tom rozprával, plakali by aj steny, a prirovnáva lásku ku hazardu, v ktorom nemá šťastie.