Cuscră je zaujímavé slovo, ktoré sa v slovenčine prekladá ako „svadobná mama“ alebo „svokra“ (matka manžela/manželky). Je to špecifický výraz pre matku nevesty alebo ženícha, ktorá sa stáva príbuznou s matkou druhého partnera.
V piesni sa toto slovo opakuje a je kľúčové pre pochopenie vzťahu medzi dvoma matkami, ktoré sa stávajú rodinou vďaka svadbe ich detí. Je to slovo, ktoré nie je bežné v každodennej konverzácii, ale je veľmi dôležité v kontexte rodinných vzťahov a tradícií.
Moldavská speváčka Lia Taburcean ťa v tejto folklórnej skladbe hodí priamo doprostred dedinskej svadobnej atmosféry plnej doberania. Slovo cuscră označuje svatku – teda mamu nevesty z pohľadu ženícha (alebo naopak). Celá pieseň je v podstate vtipný príhovor jednej svatky tej druhej. Matka ženícha hneď v refréne s úsmevom pýta odpustenie za to, že jej syn „ukradol poklad“: „Cuscră, ia și de mă scuză / Că băiatul meu comoara ți-o furat“ (Svatka, odpusť mi, že môj chlapec ti ukradol poklad). Zároveň ju však upokojuje, že o dcéru bude postarané, lebo chlapca otec naučil poriadne ľúbiť.
Text je plný hrdého vychvaľovania oboch strán, presne ako to na dedine býva. Matka nešetrí chválou na svojho Iona: „Dintre Ioni cel mai Ion, băiatul meu“ (Zo všetkých Jánov ten najväčší Ján, môj chlapec). Opisuje ho ako chlapca, ktorý drží slovo, maká aj po opici z predošlého dňa a keď minie mincu (bănuț), na druhý deň domov prinesie rovno celého leva (leu). Nezabudne však polichotiť ani neveste, ktorá by vyhrala zlato v súťaži gazdiniek (concurs de gospodine) a vie muža počúvať aj usmerniť. A najväčší kompliment pre svatku na záver? Že mladá nevesta sa vraj podala priamo na ňu: „Fata ta, cuscră, seamănă cu mine“ (Tvoja dcéra sa, svatka, podobá na mňa)!