Slovo loucos znamená "blázni" alebo "šialenci". Je to zaujímavé slovo, pretože sa v piesni používa na vyjadrenie, ako svet vníma intenzívnu a nekonvenčnú lásku.
Matias Damasio spieva, že svet ich nazýva bláznami, pretože sa správajú netradične – rozprávajú sa sami so sebou na ulici, počítajú hviezdy alebo si tetujú obrazy do srdca. Toto slovo dokonale vystihuje ústrednú tému piesne o láske, ktorá presahuje bežné normy.
Poznáš ten pocit, keď ťa láska pohltí tak silno, až ti je úplne jedno, čo si myslia ostatní? Matias Damasio a Héber Marques v skladbe Loucos opisujú presne takýto stav. Hneď v úvode spevák vytiahne legendárneho básnika a povie: „Camões não inventou palavras para exprimir esse momento“ (Camões nevymyslel slová, ktorými by vyjadril tento moment). Luís de Camões je pritom najslávnejší portugalský básnik všetkých čias, no podľa textu by ani jeho bohatá slovná zásoba na túto lásku nestačila.
Okolie ich lásku nechápe a považuje ich za bláznov: „Mas o mundo nos chama loucos porque falamos sozinhos na rua“ (Ale svet nás volá bláznami, pretože sa na ulici rozprávame sami so sebou) a „contamos estrelas no céu“ (počítame hviezdy na nebi). Text je plný divokých obrazov: hlas im zachrípol od neustáleho kričania „te amo“ (ľúbim ťa), oblaky na oblohe tvoria ich siluetu a v ich svete „cai neve em todas as estações“ (padá sneh v každom ročnom období). Refrén však prináša jasný odkaz: nech si svet hovorí čokoľvek, vôbec na tom nezáleží („não liga não“ – nevšímaj si to).