Atlas je v holandčine „atlas“, teda kniha máp, no zároveň odkazuje na Atlasa z gréckej mytológie, ktorý niesol na pleciach celý svet. V piesni je to metafora pre človeka, ktorý na svojich pleciach nesie partnerov svet, problémy a zodpovednosť, hoci vzťah je jednostranný.
V piesni Atlas používa Pommelien Thijs obraz človeka, ktorý na pleciach nosí celý svet niekoho iného. Rozprávačka má „zand in mijn zakken en wind in mijn haar“ [piesok vo vreckách a vietor vo vlasoch], prenáša hory a dokonca nesie vodu v dlani až k moru. Sú to trochu bláznivé, krásne obrazy obrovskej námahy: robí všetko pre vzťah, aj keď sa pobrežie pomaly mení a jej úsilie nič nezachráni. Keď jej druhý človek povie, že je koniec, nazve ju svojím atlasom. Atlas je postava z gréckej mytológie, ktorá podľa legendy drží na pleciach nebeskú klenbu. V tejto piesni je to prezývka pre niekoho, kto neustále nesie cudzie problémy.
Najviac zabolí rozpor medzi tým, koľko dávala ona a ako málo sa jej vracalo: „Je wereld op mijn schouders, nooit andersom“ [tvoj svet na mojich pleciach, nikdy naopak]. Holandské „iemand op handen dragen“ znamená niekoho si veľmi vážiť, obdivovať ho a správať sa k nemu ako k vzácnej osobe. Preto veta „Sorry dat ik jou nog op handen draag“ [prepáč, že ťa stále nosím na rukách] znie naraz nežne aj trochu trpko. Rozprávačka predáva svoje veci, stavia kartónové domy a platí cenu za to, že verila, že ich vzťah môže fungovať. Aj po bahne, ťažkých týždňoch a jasnom konci by si kvôli nemu „beide benen breken“ [zlomila obe nohy], ak by o to požiadal. Je to pieseň o oddanosti, ktorá sa zmenila na jednostranné bremeno, podaná cez nečakané obrazy a poriadne prehnanú, no veľmi výstižnú metaforu.