Kirosana znamená 'nadávka' alebo 'prekliatie'. Je to zaujímavé slovo, pretože sa priamo spája s názvom piesne "Kiitos Ei Ole Kirosana" (Ďakujem nie je nadávka).
V kontexte piesne sa toto slovo používa na zdôraznenie myšlienky, že vďačnosť by nemala byť vnímaná ako niečo negatívne alebo zakázané. Je to silné posolstvo o dôležitosti pozitívnych emócií a vyjadrovania vďaky v každodennom živote.
„Kiitos ei ole kirosana“ znamená „Ďakujem nie je nadávka“. Haloo Helsinki! z Fínska tu skladá ostrý, miestami čierne vtipný obraz sveta, v ktorom ľudia radšej obviňujú, odvracajú zrak alebo mlčia, než by si navzájom pomohli. Muž chce zachrániť plačúce dieťa, no matka ho hneď označí za predátora. Žena leží na ulici a okoloidúci jej nepomôžu, lebo si myslia, že je opitá alebo „mimo“, hoci ide o infarkt. Otázka „Miks on niin helvetin vaikeeta katsoo silmiin“ [Prečo je také prekliato ťažké pozrieť sa do očí?] znie ako výčitka celej spoločnosti.
Refrén však nie je rezignovaný. „Et suuta auki saa / Jäät sivuun katsomaan“ [Nemôžeš otvoriť ústa / zostaneš stáť bokom a pozerať sa] opisuje pasívne mlčanie, no hneď nato prichádza výzva: ak zakričíš hlasnejšie, tvoj hlas bude počuť a dodá ti silu na ďalší deň. Skladba pripomína, že ospravedlnenie môže priniesť odpustenie, úsmev sa môže „nakaziť“ a dôvera je lepšia než prenasledovanie. Páči sa mi aj jej absurdný humor: nikto vraj nikdy nezistí, či Hannu miloval perník alebo Kerttu. Medzi týmito zvláštnymi obrazmi sa ukrýva jednoduché povzbudenie: pomôž, ozvi sa, pozri sa človeku do očí a povedz „ďakujem“. To nie je nadávka, ale malý spôsob, ako sa postaviť na nohy ako víťaz.