Hulluuden highway doslova znamená „diaľnica šialenstva“. Je to veľmi výrazné a zapamätateľné spojenie, ktoré sa v bežnej fínčine neobjavuje každý deň.
V kontexte piesne toto spojenie metaforicky opisuje chaotickú a náročnú cestu životom, plnú výziev a vnútorných bojov. Vyjadruje pocit preťaženia a snahu prežiť v neustálom zmätku, čo z neho robí kľúčovú frázu pre pochopenie témy piesne.
„Hulluuden Highway“ znamená „Diaľnica šialenstva“ a Haloo Helsinki! v nej vedie poslucháča cez večer v meste, kde je priveľa hluku, svetiel a tlaku. Človek si zatvára oči, ústa aj všetky zmysly, počíta do päťtisíc a snaží sa dostať plecia späť do správnej polohy. Potom znie „pam pam“ [buch buch] a on odchádza, túžiac aspoň po jednom dni bez toho, aby naňho niekto zúril. Mesto kričí, že sa stále niečo deje, no ani pomoc od iných už nedokáže priniesť radosť. Obraz „keď zhasnú svetlá, všetko uvidíš“ [Kun valot sammuu niin sä kaiken näät] je paradoxný: v tme sa nedá spať, ale práve vtedy človek jasnejšie vidí, čo sa s ním deje.
Text je miestami poriadne ostrý a trochu absurdne vtipný. Peter „robí, čo stíha“, zatiaľ čo Helinä sa nevznáša, ak za to niekto nezaplatí. Mená pripomínajú Petra Pana a vílu Zvonilku, no pieseň ich používa ako krátky, cynický obraz sveta, kde ani rozprávková ľahkosť nie je zadarmo. Ďalej sa objavuje hnev na extrémne názory a hádky o tom, kto smie jesť „dužinu ovocia“. Rozprávač chce vystúpiť z „kolesa, ktoré sa točí, ale už neposúva cestu“, no refrén mu stále pripomína jednoduchú vec: „Ešte si nažive!“ [Vielä elossa oot!] Zavrieť oči, nadýchnuť sa a otvoriť ich znova tu nie je útek, ale malý spôsob, ako prežiť ďalšiu noc na tejto bláznivej diaľnici.