Divague pochádza zo slovesa divaguer, čo znamená „blúdiť“, „túlať sa“ alebo „odbočovať od témy“. Je to zaujímavé slovo, pretože sa nepoužíva tak často ako bežné slovesá.
V kontexte piesne „Amour Plastique“ sa toto slovo objavuje v spojení „tout divague“ (všetko blúdi) a „ton âme divaguant sur ma peau“ (tvoja duša blúdiaca po mojej koži). Vyjadruje pocit straty, zmätenosti a túlania sa, čo dokonale vystihuje snovú a melancholickú atmosféru piesne o láske a túžbe.
Francúzske duo VIDEOCLUB prináša v skladbe Amour Plastique poriadnu dávku zasnenej nočnej romantiky. Celý text stojí na intenzívnych obrazoch a strate kontroly nad sebou samým, keď sa zamiluješ. Hneď na začiatku počujeme: „Je me perds dans tes yeux / Je me noie dans la vague de ton regard amoureux“ (Stratím sa v tvojich očiach / Topím sa vo vlne tvojho zaľúbeného pohľadu). Spomína sa tu aj klasický romantický archetyp v riadku „Une fleur, une femme dans ton cœur Roméo“ (Kvet, žena v tvojom srdci, Romeo), kde meno Romeo funguje ako priame pomenovanie pre oddaného milenca.
Láska v tejto piesni však nie je iba bezstarostná. Prichádza s ňou aj nočná úzkosť a osamelosť: „Et la nuit je pleure des larmes... que s'abattent sur moi mes tristes démons dans l'abîme sans fond“ (A v noci roním slzy... keď na mňa dopadnú moji smutní démoni v bezdnej priepasti). Napriek tomu je tu silná túžba udržať si ten druhý náprotivok za každú cenu, čo vystihuje naliehavá prosba „Aime-moi jusqu'à ce que les roses fanent“ (Ľúb ma, kým ruže nezvädnú). Je to krásna ukážka toho, ako sa v modernom francúzskom pope mieša nočný smútok s bezhlavou zaľúbenosťou.