Learn Swedish With Måns Zelmerlöw with these 23 Song Recommendations (Full Translations Included!)

V písni je prosinec skoro jako osoba, ke které se vypravěč vrací. Zdá se mu o milovaném člověku a o společných Vánocích: „Du och jag och jul är som alla rätt“ [Ty a já a Vánoce, to je jako mít všechno správně]. Zítra má vlak a přesně ve 14:22 chce čekat na hlavním nádraží, švédsky „Centralen“. Chce se objevit „likadan som förr, förälskad och galen“ [stejný jako dřív, zamilovaný a bláznivý]. Obraz padajících vloček spojuje minulost a přítomnost: „Då och nu, jag och du“ [Tehdy i teď, já a ty].

Druhá část vysvětluje, proč se vrací. Procestoval svět, ale dostal se na konec cest, do mlhavých nocí a špatných rozhodnutí. Spal v náručí lidí v New Yorku a Bombaji, přesto teď říká ne životu bez této jediné osoby. Jejich „underbara planen“ [úžasný plán] zní trochu pohádkově a trochu legračně: „Rimma dig och mig, ligga under granen“ [Nechat rýmovat tebe a mě, ležet pod stromečkem]. Na Štědrý den, 24. prosince, doufá v setkání s polibky, doteky a „glittrande kärlek“ [třpytivou láskou]. Věta „nu vill jag hem till dig“ [teď chci domů k tobě] ukazuje, že domov tu není místo, ale konkrétní člověk.

„December” Måns Zelmerlöwa, artysty ze Szwecji, to świąteczna historia o kimś, kto po długiej wędrówce chce wrócić do ukochanej osoby. Bohater wspomina miłość jako coś, co pojawia się nawet we śnie: „Du kom som december i drömmen inatt” [Przyszłaś jak grudzień w moim śnie tej nocy]. Próbował żyć bez niej, podróżował po świecie i budził się w ramionach przypadkowych osób w Nowym Jorku i Bombaju, lecz w końcu mówi wprost: „nu säger jag nej / Till allting som heter livet utan dig” [teraz mówię „nie” wszystkiemu, co nazywa się życiem bez ciebie]. To bardzo bezpośrednie i trochę szalone wyznanie, ale właśnie dlatego pasuje do wspomnienia o miłości „förälskad och galen” [zakochanej i szalonej].

Najbardziej filmowy moment rozgrywa się na dworcu. O czternastej czterdzieści dwa, 24 grudnia, bohater ma stanąć na Centralen, czyli głównym dworcu, z biletem i nadzieją na spotkanie. Chce wrócić do ich dawnego planu: „Rimma dig och mig / Ligga under granen” [zrymować ciebie i mnie / leżeć pod choinką]. To żartobliwa gra słów, bo szwedzkie „dig och mig” [ciebie i mnie] brzmi jak para z bożonarodzeniowej rymowanki. Płatki śniegu, choinka, migocząca miłość i serca, które „klappar” [biją], tworzą obraz świąt przeżywanych razem, a refren „December, nu vill jag hem till dig” [Grudniu, teraz chcę wrócić do ciebie] nadaje całej piosence kierunek: domem nie jest tu miejsce, tylko konkretna osoba.

„December“ на шведския певец Måns Zelmerlöw е коледна песен за завръщане към човек, когото героят не е успял да забрави. Той си спомня „Du och jag och jul är som alla rätt“ [„Ти, аз и Коледа сме като всички верни отговори“] и решава да се прибере с влака. На 24 декември в 14:42 ще бъде на Централната гара, „likadan som förr, förälskad och galen“ [„същият като преди, влюбен и луд“]. Образът на снежинката е чудесен: една от безбройните снежинки, която все пак намира пътя обратно.

Преди това героят е обикалял света, спал е в чужди прегръдки „i New York och Bombay“ [„в Ню Йорк и Бомбай“], но вече казва „nej till allting som heter livet utan dig“ [„не на всичко, което се нарича живот без теб“]. Планът му е почти като детска коледна рима: двамата да бъдат заедно под елхата и да дадат сърцата си, пълни с блестяща любов. Най-хубавото е простото „nu vill jag hem till dig“ [„сега искам да се прибера при теб“]. Тук „дом“ не е само място, а конкретният човек, когото той чака да срещне на гарата.

Το «December» είναι μια χριστουγεννιάτικη ιστορία επιστροφής. Ο αφηγητής θυμάται έναν έρωτα που δεν πρόλαβε να ζήσει όπως ήθελε και φαντάζεται το πρόσωπο αυτό να έρχεται «som december i drömmen inatt» [σαν τον Δεκέμβριο σε όνειρο απόψε]. Τα Χριστούγεννα, η Centralen, δηλαδή ο κεντρικός σταθμός, και η ακριβής ώρα 14:42 κάνουν τη σκηνή πολύ συγκεκριμένη: αύριο θα πάρει το τρένο, θα περιμένει εκεί και θα είναι «likadan som förr, förälskad och galen» [όπως παλιά, ερωτευμένος και τρελός]. Η εικόνα με τις νιφάδες που πέφτουν είναι γλυκιά και λίγο κινηματογραφική: εκείνος και το άλλο πρόσωπο είναι σαν χριστουγεννιάτικα τραγούδια, κάτι που επιστρέφει κάθε Δεκέμβριο.

Στο ρεφρέν, οι δυο τους θέλουν να ακολουθήσουν ξανά το παλιό τους σχέδιο: «Rimma dig och mig» [να κάνουμε ομοιοκαταληξία το “εσύ” και το “εγώ”], να ξαπλώσουν κάτω από το δέντρο και να χαρίσουν ο ένας στον άλλον την αγάπη τους. Η δεύτερη στροφή γίνεται πιο άμεση: ο αφηγητής έχει ταξιδέψει ως τη Νέα Υόρκη και τη Βομβάη, έχει πάρει λάθος αποφάσεις και έχει κοιμηθεί σε άλλες αγκαλιές, όμως τώρα λέει καθαρά όχι σε μια ζωή χωρίς εκείνη ή εκείνον. Στις 24 Δεκεμβρίου περιμένει μια συνάντηση με «läppar och händer» [χείλη και χέρια]. Το «December, nu vill jag hem till dig» [Δεκέμβριε, τώρα θέλω να γυρίσω σπίτι σε σένα] κάνει τον αγαπημένο άνθρωπο το πραγματικό του σπίτι, πιο πολύ από οποιοδήποτε μέρος του κόσμου.

Måns Zelmerlöw, en svensk artist, synger om en person som vender hjem i december for at finde tilbage til en, han stadig elsker. Den anden dukker op i en drøm, og julen bliver et fælles tegn på noget, der stadig findes, når han lukker øjnene og husker. Linjen “Du och jag och jul är som alla rätt” [“Du og jeg og jul er som alle rigtige svar”] er en sød og lidt legende måde at sige, at de to passer sammen.

Rejsen er meget konkret: Han har en billet og vil stå på Centralen klokken 14.22 den 24. december og møde personen igen. Før har han rejst verden rundt, sovet i andres arme i New York og Bombay og truffet dårlige beslutninger på tågede nætter. Nu siger han nej til et liv uden den anden. Planen er næsten som en juleleg: “Rimma dig och mig” [“Lad dig og mig rime”] og ligge under juletræet, mens deres bankende hjerter giver hinanden “glitrende kærlighed”. Det er stort, romantisk og en smule overdrevet på den dejlige julefilmsagtige måde. Når han synger “December, nu vill jag hem till dig” [“December, nu vil jeg hjem til dig”], betyder “hjem” ikke nødvendigvis et hus, men personen han vil tilbage til.

În „December”, Måns Zelmerlöw, artist suedez, își imaginează întoarcerea acasă la persoana iubită chiar de Crăciun. Ea apare în vis „Du kom som december i drömmen inatt” [Ai venit ca decembrie în visul meu astă-noapte], iar amintirea lor pare să potrivească totul perfect: „Du och jag och jul är som alla rätt” [Tu, eu și Crăciunul suntem ca toate răspunsurile corecte]. El a călătorit prin lume, a dormit în brațele unor oameni la New York și Bombay și recunoaște că unele nopți s-au transformat în decizii proaste. Acum spune direct că refuză „allting som heter livet utan dig” [tot ce se numește viață fără tine]. E o întoarcere romantică, puțin nebunească și foarte concretă.

Planul are chiar o oră și un loc: în Ajun, la 14:22, la Centralen, gara centrală din Stockholm, unde speră să se întâlnească din nou cu ea. „Likadan som förr, förälskad och galen” [La fel ca înainte, îndrăgostit și nebun] arată că nu vrea să revină ca un om schimbat, ci ca același îndrăgostit. Imaginea fulgilor care cad îi apropie de „sånger om jul” [cântece despre Crăciun], iar „Rimma dig och mig” [Să facem rimă din tine și mine] este o joacă drăguță de cuvinte: cei doi devin perechea perfectă dintr-un cântec de sărbători. Sub brad, își vor dărui inimile care bat și toată iubirea strălucitoare „som änglarna tappar” [pe care o scapă îngerii]. Refrenul „December, nu vill jag hem till dig” [Decembrie, acum vreau să merg acasă la tine] face ca „acasă” să însemne, de fapt, persoana pe care o așteaptă.

Måns Zelmerlöw „December” című dala egy álomból indul: a megszólított ember úgy érkezik, mint maga a december, és vele együtt visszatér egy régi szerelem emléke. A „Du och jag och jul är som alla rätt” [Te és én és a karácsony olyanok vagyunk, mint minden helyes válasz] játékos, lelkes kép: a narrátor szerint ők ketten a karácsonnyal együtt tökéletesen összeillenek. Másnap vonatra száll, és 14:22-kor a Centralen, vagyis a pályaudvar központi állomásán várja a találkozást. „Likadan som förr, förälskad och galen” [Ugyanolyan, mint régen, szerelmesen és őrülten] azt mutatja, hogy a várakozás egy pillanat alatt visszarepíti a régi önmagához.

A karácsonyi képek egyszerre édesek és kissé bolondosak: a két ember „rimma dig och mig” [rímbe foglalni téged és engem], majd „ligga under granen” [a karácsonyfa alatt feküdni] szeretne. Ez egy szerelmes szóvicc is, hiszen a karácsonyi rímek és a fa alatti ajándékok világát kapcsolja össze a kapcsolatukkal. A narrátor közben bevallja, hogy bejárta a világot, New Yorkban és Bombajban is mások ölelésében aludt, de most nemet mond az életre a másik nélkül. A „December, nu vill jag hem till dig” [December, most haza akarok menni hozzád] ezért nem egyszerűen hazautazást jelent: a „haza” itt maga az elveszettnek hitt szerelem. A végén, december huszonnegyedikén, 14:22-kor azt reméli, hogy a másik ajkakkal és kezekkel várja majd. Nagy, csillogó karácsonyi gesztus ez, de éppen ettől szerethető: a dal nem szerénykedik, hanem teljes szívvel indul vissza ahhoz, akit otthonának nevez.

Måns Zelmerlöw, atlikėjas iš Švedijos, dainoje „December“ pasakoja apie žmogų, kuris po ilgų klajonių nori grįžti pas mylimąjį būtent per Kalėdas. Dainos pradžioje mylimasis pasirodo sapne kaip gruodis: „Du kom som december i drömmen inatt“ [Tu atėjai kaip gruodis šiąnakt sapne]. Prisiminimuose jie abu, Kalėdos ir meilė susilieja į vieną gražų planą. Pasakotojas rytoj sės į traukinį, o 14:22 lauks Centrinėje stotyje, toks pats kaip anksčiau, „förälskad och galen“ [įsimylėjęs ir pamišęs]. Palyginimas su krintančia snaige suteikia scenai žiemiško lengvumo, o mintis, kad jie yra „som sånger om jul“ [lyg kalėdinės dainos], skamba beveik kaip saldus pažadas.

Dainos širdis yra sugrįžimas. Pasakotojas keliavo po pasaulį, miegojo Niujorke ir Bombėjuje esančių žmonių glėbiuose, tačiau dabar sako „nu säger jag nej / till allting som heter livet utan dig“ [dabar sakau „ne“ viskam, kas vadinama gyvenimu be tavęs]. Jie nori vėl įgyvendinti savo „underbara plan“ [nuostabų planą]: „Rimma dig och mig“ [suriimuoti tave ir mane, žaismingai sujungti juos kaip žodžius], gulėti po Kalėdų eglute ir dovanoti vienas kitam plakančias širdis bei žėrinčią meilę, kurią, kaip juokais sakoma, numeta angelai. Paskutinėje scenoje data tampa labai konkreti: gruodžio 24-oji, 14:22, ir klausimas, ar mylimasis pasitiks jį lūpomis bei rankomis. „December, nu vill jag hem till dig“ [Gruodi, dabar noriu namo pas tave] čia reiškia ne namą, o žmogų, pas kurį pagaliau norisi sugrįžti.

En “December”, Måns Zelmerlöw, artista sueco, convierte la Navidad en un viaje de regreso hacia una persona amada. La voz de la canción recuerda a alguien que aparece “como diciembre en un sueño” y admite que, aunque ha recorrido el mundo y ha tomado malas decisiones, ya no quiere una vida sin esa persona. La frase “December, nu vill jag hem till dig” [“Diciembre, ahora quiero volver a casa contigo”] mezcla dos ideas: regresar a un lugar y regresar a alguien que se siente como hogar.

La escena tiene algo de película navideña, aunque con un horario muy preciso: el 24 de diciembre, a las 14:22, el cantante espera en Centralen, la estación central, “förälskad och galen” [“enamorado y loco”], igual que antes. Imagina a los dos bajo el árbol, entregándose “all glittrande kärlek” [“todo el amor brillante”] que “änglarna tappar” [“los ángeles dejan caer”]. También hay un juego tierno en “Rimma dig och mig” [“hacer rimar tú y yo”]: sus nombres, o sus vidas, encajan como una rima dentro de ese plan navideño. La promesa final es sencilla y muy concreta: encontrarse con “läppar och händer” [“labios y manos”] y volver a elegirse.

Måns Zelmerlöw’ün İsveççe “December” şarkısı, Noel zamanında eski aşkına geri dönmek isteyen birinin hikâyesini anlatıyor. Anlatıcı, sevdiği kişiyi rüyasında aralık ayı gibi beliriyor olarak görüyor: “Du kom som december i drömmen inatt” [Bu gece rüyama aralık ayı gibi geldin]. Yollar onu dünyayı dolaştırmış, hatta New York ve Bombay’daki sarılmalarda uyutmuş, fakat artık kararını vermiş: “nu säger jag nej / Till allting som heter livet utan dig” [Artık sensiz hayat denen her şeye hayır diyorum]. Bu sözler romantik olduğu kadar biraz da dobra. Başka yerlerde aradığı hayatın, onun yanında olmadığı sürece eksik kaldığını söylüyor.

Şarkının en sevimli kısmı, dönüş planının neredeyse tren tarifesi kadar net olması: “vid fjorton och tjutå står jag på Centralen” [saat on dört yirmi ikide Merkez İstasyonu’nda olacağım]. “Centralen”, şehir merkezindeki ana tren istasyonu anlamına geliyor. Üstelik buluşma günü 24 Aralık: eski sevgilisiyle yeniden karşılaşıp öpüşmeyi ve birbirlerine elleriyle sarılmayı hayal ediyor. “Rimma dig och mig / Ligga under granen” [Seni ve beni kafiyeli yapmak / çam ağacının altında yatmak] dizesi, İsveççede “sen” ve “ben”i Noel şiirindeki bir uyak gibi yan yana getiriyor; biraz tuhaf, biraz tatlı bir oyun. Kar taneleri, Noel şarkıları, yılbaşı ağacı ve “meleklerin düşürdüğü parıltılı aşk” imgeleriyle anlatıcı sonunda tek bir yere varıyor: “nu vill jag hem till dig” [şimdi sana, eve dönmek istiyorum].

In “December”, Måns Zelmerlöw canta in svedese il ritorno verso un amore lasciato indietro. La persona amata appare come “december i drömmen inatt” [dicembre nel sogno stanotte], una presenza legata ai ricordi, al Natale e a ciò che il narratore non è mai riuscito davvero a raggiungere. Domani prenderà il treno con il suo biglietto e alle 14:22 sarà alla stazione centrale, “likadan som förr, förälskad och galen” [uguale a prima, innamorato e pazzo]. L’immagine è tenera e un po’ cinematografica: lui si vede come uno dei fiocchi di neve che cadono, mentre “jag och du” [io e te] diventano “sånger om jul” [canzoni di Natale].

Il ritornello trasforma il ricongiungimento in un piccolo piano natalizio: “Rimma dig och mig” [far rimare te e me], “ligga under granen” [stare sdraiati sotto l’albero] e donarsi “all glittrande kärlek som änglarna tappar” [tutto l’amore scintillante che gli angeli fanno cadere]. Nella seconda strofa, il narratore dice di aver viaggiato fino alla fine delle strade, dormendo tra le braccia di persone a New York e Bombay, ma ora rifiuta una vita senza quella persona. La data diventa ancora più precisa: il 24 dicembre, alla stazione, spera di incontrarla con “läppar och händer” [labbra e mani]. “Nu vill jag hem till dig” [ora voglio tornare a casa da te] è una frase semplice e diretta: per lui, casa non è un luogo, ma quella persona.

Get ready for a heartwarming Christmas love story from Swedish superstar Måns Zelmerlöw! "December" is a song about coming home to the one you truly love. The singer has traveled the world, from New York to Bombay, and has realized that a life without their special someone isn't a life at all. They've made mistakes and felt lost, but now they're done with all that.

This song is all about that magical feeling of anticipation. The singer has a train ticket and a very specific plan: to arrive at the Central Station at 2:22 PM on Christmas Eve. They are filled with hope, dreaming of reuniting with their love, lying under the Christmas tree, and sharing the kind of "glittering love that the angels drop." It’s a beautiful reminder that during the holidays, the best gift is often just being with the person who feels like home.

Måns Zelmerlöw on ruotsalainen artisti, ja tässä joululaulun muotoon puettu tarina alkaa unenomaisesta muistosta: “Du kom som december i drömmen inatt” [Tulit kuin joulukuu viime yön uneen]. Kertoja kaipaa ihmistä, jota hän ei ole koskaan oikein saanut kiinni, mutta sulkiessaan silmänsä hän näkee yhä “du och jag och jul” [sinä ja minä ja joulu]. Hän matkustaa junalla kotiin, lippu taskussaan, ja aikoo olla Tukholman Centralenilla kello 14.22. “Förälskad och galen” [rakastuneena ja hulluna] kertoo, että vuosien tai maailmanmatkojen jälkeenkin hän saapuu paikalle samanlaisena kuin ennen.

Kertosäkeessä rakkaus ja joulu sulavat yhteen hauskalla tavalla: “Rimma dig och mig” [riimitellä sinut ja minut] tekee heidän nimistään melkein joulurunon, ja “ligga under granen” [maata kuusen alla] muuttaa rakastavaiset joululahjoiksi. Kertoja on kulkenut New Yorkissa ja Bombayssa, nukkunut vieraiden ihmisten sylissä ja tehnyt huonoja päätöksiä, mutta nyt hän sanoo suoraan ei elämälle ilman tätä henkilöä. Jouluaattona hän toivoo tapaavansa tämän asemalla, “med läppar och händer” [huulineen ja käsineen]. Lopun “December, nu vill jag hem till dig” [Joulukuu, nyt haluan kotiin luoksesi] tarkoittaa tässä ennen kaikkea paluuta rakastetun luo. Se on iso ja hieman ylitsepursuava lupaus, juuri sopivan joulumainen.

Måns Zelmerlövs dziesmā “December” decembris kļūst par ceļu atpakaļ pie cilvēka, kuru dziedātājs joprojām mīl. Viņš atceras sapni, kurā šis cilvēks atgriežas, un saka: “Du och jag och jul är som alla rätt” [tu un es, un Ziemassvētki esam kā viss, kas ir pareizi]. Rīt viņš brauks ar vilcienu un pulksten 14.22 būs Centrālajā stacijā, “tāds pats kā agrāk, iemīlējies un traks”. Šis konkrētais laiks padara gaidīšanu gandrīz kinofilmas cienīgu, bet sajūta ir ļoti vienkārša: viņš tiešām dodas satikt savu mīļoto.

Dziesmas mīļākais joks ir plāns, kas skan kā Ziemassvētku pantiņš: “Rimma dig och mig / Ligga under granen” [sasaistīt tevi un mani atskaņā / gulēt zem eglītes]. Viņi grib atkal sekot šim brīnišķīgajam plānam un dāvināt viens otram savas pukstošās sirdis, kopā ar “mirdzošo mīlestību, ko eņģeļi nomet”. Dziedātājs ir izstaigājis pasauli, piemin Ņujorku un Bombeju, kā arī sliktus lēmumus miglainās naktīs, taču tagad saka nē dzīvei bez šī cilvēka. Dziesmas kulminācijā ir 24. decembris un jautājums: “Möter du mig då med läppar och händer?” [vai tad tu mani satiksi ar savām lūpām un rokām?]. Tāpēc “December, nu vill jag hem till dig” [Decembri, tagad es gribu doties mājās pie tevis] nozīmē nevis atgriešanos konkrētā mājā, bet atgriešanos pie mīļotā, pie kopīga Ziemassvētku stāsta.

U pesmi „December“, švedski pevač Måns Zelmerlöw pretvara decembar u osobu kojoj se vraća: „Du kom som december i drömmen inatt“ [Došla si kao decembar u sinoćnjem snu]. Sećanje na „tebe i mene i Božić“ deluje kao savršen spoj, a pripovedač uskoro seda na voz sa kartom u džepu. U 14:42 čekaće na Centralen, glavnoj železničkoj stanici koju pesma samo tako naziva, „zaljubljen i lud“, baš kao nekada. Poređenje sa pahuljom koja pada lepo spaja prošlost i sadašnjost: on i ona postaju „pesme o Božiću“.

Najzabavnija slika dolazi u planu za pomirenje: „Rimma dig och mig, ligga under granen“ [Sročiti tebe i mene, ležati pod jelkom]. To nije doslovno slaganje rime, već razigran način da kaže kako njih dvoje ponovo pripadaju jedno drugom, kao stihovi u božićnoj pesmi. On je lutao svetom, spavao u zagrljajima u Njujorku i Bombaju, ali sada odbija život bez nje. Zato je „December, nu vill jag hem till dig“ [Decembare, sada želim kući kod tebe] istovremeno nežan poziv voljenoj osobi i povratak mestu gde mu je srce. Datum je sasvim precizan: 24. decembar, 14:42, susret usnama i rukama. Malo je teatralno, ali baš zbog toga pesma ima praznični šarm.

В этой рождественской песне декабрь становится почти человеком: любимый человек приходит во сне, а герой вспоминает их двоих и решает вернуться. Он говорит: «Du och jag och jul är som alla rätt» [«Ты, я и Рождество словно всё совпало»]. Завтра он сядет на поезд с билетом до Стокгольма и в 14:22 будет на Центральном вокзале, таким же «förälskad och galen» [«влюблённым и безумным»], как раньше. Образ снежинки тоже очень милый: «Som en av alla flingor som faller» [«Как одна из всех падающих снежинок»]. Любовь здесь звучит как рождественская песня, которую пара собирается исполнить снова.

Герой успел побродить по миру: он упоминает Нью-Йорк и Бомбей, современный Мумбай, и признаётся, что засыпал в чужих объятиях, пока туманные ночи не привели к плохим решениям. Теперь он говорит «нет» жизни без этого человека и хочет домой именно к нему: «December, nu vill jag hem till dig» [«Декабрь, теперь я хочу домой к тебе»]. План у них почти сказочный и немного смешной: «Rimma dig och mig» [«Срифмовать тебя и меня»], лечь под ёлкой и подарить друг другу «all glittrande kärlek» [«всю сверкающую любовь»]. В финале уточняется дата, 24 декабря, и главный вопрос песни звучит очень прямо: встретит ли любимый герой на вокзале губами и руками?

Em “December”, Måns Zelmerlöw transforma o Natal em uma viagem de volta para alguém amado. A pessoa aparece como um sonho: “Du kom som december i drömmen inatt” [Você veio como dezembro no sonho desta noite]. O narrador ainda se lembra de “du och jag och jul” [você, eu e o Natal] e acredita que os dois combinam perfeitamente, como se fossem “alla rätt” [todas as respostas certas]. Amanhã, ele pegará um trem com destino à estação Centralen, em Estocolmo, às 14h22, tão “förälskad och galen” [apaixonado e maluco] quanto antes. A imagem dos flocos de neve que caem torna o reencontro quase cinematográfico, mas o horário exato deixa tudo concreto: ele realmente comprou a passagem e está indo.

A parte mais divertida é o plano de Natal: “Rimma dig och mig, ligga under granen” [Fazer uma rima com você e comigo, ficar debaixo da árvore]. “Rimma” brinca com as rimas típicas dos versos e cartões natalinos. Depois de viajar pelo mundo, dormir em braços em Nova York e Mumbai e tomar decisões ruins em noites de neblina, ele diz que acabou a vida sem aquela pessoa: “December, nu vill jag hem till dig” [Dezembro, agora quero ir para casa, para você]. No dia 24, ele espera ser recebido com “läppar och händer” [lábios e mãos], enquanto os dois oferecem seus corações cheios de amor, como se anjos tivessem deixado cair todo aquele brilho. É uma canção de retorno, com neve, trem, árvore de Natal e uma declaração bem direta: para ele, casa é estar com essa pessoa.

In „December“ wird der Dezember zu einer Person, zu der der Sänger nach Hause zurückwill. Er erinnert sich an eine Liebe und beschreibt sie wie einen Traum: „Du kom som december i drömmen inatt“ [Du kamst letzte Nacht wie der Dezember in einem Traum]. Weihnachten gehört für ihn fest zu „du und ich“: „Du och jag och jul är som alla rätt“ [Du und ich und Weihnachten sind wie alles, was richtig ist]. Besonders schön ist der konkrete Plan für die Rückkehr: Morgen fährt sein Zug, und um 14:42 Uhr will er am Stockholmer Hauptbahnhof, der „Centralen“, ankommen. Er wird dort „likadan som förr, förälskad och galen“ [genauso wie früher, verliebt und verrückt] sein. Das ist wunderbar romantisch und ein bisschen übertrieben, genau wie ein alter Weihnachtsfilm.

Der Sänger ist weit herumgekommen, sogar bis nach New York und Bombay, und sagt, dass er in fremden Armen eingeschlafen ist. Trotzdem lehnt er nun ein Leben ohne diese eine Person ab: „nu vill jag hem till dig“ [jetzt will ich zu dir nach Hause]. Die Weihnachtsbilder machen die Wiedervereinigung verspielt: Beide sollen sich wie ein Reim zusammenfügen, „unter dem Weihnachtsbaum liegen“ und ihre klopfenden Herzen verschenken. Am Ende wird der Wunsch ganz konkret: Am 24. Dezember soll die andere Person ihn am Bahnhof mit „läppar och händer“ [Lippen und Händen] begrüßen. Schnee, Zugfahrplan, Weihnachtsbaum und ein übervoller Liebesschwur: Dieses Lied macht aus der Heimfahrt einen romantischen Dezemberplan.

U pjesmi „December” švedskog umjetnika Må你sa Zelmerlöwa, prosinac postaje vrijeme povratka. Pripovjedač sanja osobu koju nikada nije uspio sustići i prisjeća se njih dvoje uz Božić: „Du och jag och jul är som alla rätt” [Ti, ja i Božić, to je kao da su svi odgovori točni]. Nakon lutanja po svijetu, od New Yorka do Bombaja, priznaje da je donosio loše odluke i da više ne želi život bez te osobe. Rečenica „December, nu vill jag hem till dig” [Prosincu, sada želim kući k tebi] zvuči kao povratak voljenoj osobi, a ne samo povratak u neki grad.

Plan je vrlo konkretan i pomalo filmski: 24. prosinca u 14:22 čeka na kolodvoru Centralen, s kartom za vlak, jednako zaljubljen i lud kao prije. Zamišlja kako će se ponovno sresti, razmijeniti poljupce i ruke te „ligga under granen” [ležati pod božićnim drvcem]. Izraz „rimma dig och mig” [sročiti tebe i mene] simpatična je božićna igra riječima: njihova ljubavna priča treba se uklopiti u savršeni blagdanski plan, poput rime u pjesmi. Najljepši su upravo ti vrlo određeni detalji, sat, datum, vlak i drvce, jer od velike čežnje prave odluku: on se vraća kući k njoj ili njemu.

Pieseň December od švédskeho umelca Månsa Zelmerlöwa je zimný príbeh o človeku, ktorý sa po rokoch vracia za niekým, koho stále miluje. Druhá osoba prichádza v sne ako december a Vianoce tu znamenajú spoločný domov, spomienky aj šancu začať znova. Verš „Du och jag och jul är som alla rätt“ [Ty a ja a Vianoce, to všetko do seba dokonale zapadá] znie trochu hravo, akoby ich láska bola správna odpoveď v teste. Rozprávač si kúpil lístok na vlak a presne o 14:22 chce čakať na hlavnej stanici, po švédsky „Centralen“. Je „likadan som förr, förälskad och galen“ [rovnaký ako predtým, zamilovaný a bláznivý], takže návrat nie je opatrný ani rozumný. Je to veľké vianočné gesto.

V ďalšej časti priznáva, že precestoval svet a spal v náručí ľudí v New Yorku aj Bombaji, no teraz odmieta „livet utan dig“ [život bez teba]. Snehové vločky, anjeli, ligotavá láska a ležanie pod stromčekom vytvárajú trochu rozprávkový plán: „Rimma dig och mig“ [nech sa naše mená rýmujú] a na Štedrý deň, 24. decembra, sa opäť stretnúť. Najsilnejšie na piesni je jej konkrétnosť: vlak, lístok, čas 14:22 a otázka, či ho druhý človek čaká „med läppar och händer“ [s perami a rukami]. December tu nie je iba mesiac. Je to adresa, na ktorú sa chce vrátiť: „nu vill jag hem till dig“ [teraz chcem ísť domov k tebe].

In “December” van de Zweedse zanger Måns Zelmerlöw komt december bijna als een persoon binnen: in een droom verschijnt een geliefde die de verteller nooit helemaal kon bereiken. Toch voelt die liefde nog dichtbij wanneer hij zijn ogen sluit. De regel “Du och jag och jul är som alla rätt” [“Jij en ik en Kerstmis zijn helemaal juist”] maakt van hun samenzijn iets dat precies klopt. Morgen neemt hij de trein met een kaartje op zak. Om 14.42 uur wil hij op het Centraal Station staan, net als vroeger: verliefd en een beetje gek. De vallende sneeuwvlokken maken het beeld extra lief. Hij en zij zijn, zoals hij zingt, “som sånger om jul” [“als kerstliedjes”].

Daarna wordt het plan heerlijk ouderwets en romantisch: “Rimma dig och mig” [“jou en mij op elkaar laten rijmen”] en samen onder de kerstboom liggen. De harten kloppen en geven elkaar alle glinsterende liefde die de engelen laten vallen. De verteller heeft de wereld rondgezworven, tot zijn wegen ophielden. Hij noemt New York en Bombay, en zegt dat hij in verschillende armen in slaap is gevallen, maar ook dat mistige nachten tot slechte beslissingen leidden. Nu trekt hij een duidelijke grens: geen leven meer zonder haar. Op kerstavond, 24 december, hoopt hij dat zij hem op het station tegemoetkomt met “läppar och händer” [“lippen en handen”]. Zijn “hem” [“thuis”] is hier dus geen huis, maar de persoon naar wie hij terug wil.

Pesem »December« Måna Zelmerlöwa je božična zgodba o človeku, ki se po dolgih potovanjih želi vrniti k osebi, ki jo ljubi. Ljubezen se mu prikaže skoraj kot sanjski december: »Du kom som december i drömmen inatt« [Prišla si kot december v sinočnjih sanjah]. Jutri bo z vlakom prispel na glavno postajo, imenovano Centralen, in ob 14.22 čakal tam, kjer sta se nekoč srečevala. Besede »förälskad och galen« pomenijo »zaljubljen in nor«, zato se ne pretvarja, da je njegov načrt posebej razumen. Preprosto verjame, da se morata znova najti.

Božična podoba je igriva in zelo romantična: onadva naj bi bila kot »sånger om jul« [božične pesmi], njuni imeni pa naj bi se rimali. Načrt vključuje ležanje pod drevescem, utripajoča srca in »all glittrande kärlek som änglarna tappar« [vso bleščečo ljubezen, ki jo angeli izgubijo]. V drugem delu prizna, da je hodil po svetu, spal v objemih v New Yorku in Bombaju ter sprejemal slabe odločitve, vendar zdaj pravi ne življenju brez nje. Najbolj jasen trenutek pride na 24. december, ko upa, da ga bo pričakala z ustnicami in rokami. »Nu vill jag hem till dig« [Zdaj hočem domov k tebi] zato pomeni dom v zelo osebnem smislu: dom je oseba, h kateri se vrača.

У пісні Måns Zelmerlöw грудень приходить як сон і як людина, до якої хочеться повернутися. Оповідач згадує «Du kom som december i drömmen inatt» [Ти прийшов, мов грудень у моєму сні цієї ночі], а потім вирішує сісти на потяг: «Imorgon går tåget och jag har biljett» [Завтра вирушає потяг, і в мене є квиток]. Час зустрічі названо дуже точно: «vid fjorton och tjutvå» [о 14:22]. Він чекатиме на Центральному вокзалі таким самим, як раніше, «förälskad och galen» [закоханим і божевільним]. Усе це звучить трохи шалено, але саме в цьому чарівність пісні: кохання повертається разом зі снігом, ялинкою та різдвяними піснями.

Приспів перетворює зустріч на веселий різдвяний план: «Rimma dig och mig» [скласти в риму тебе і мене] та «Ligga under granen» [лежати під ялинкою]. Це гра слів і дуже сміливий романтичний образ: їхні серця мають подарувати одне одному «all glittrande kärlek» [усю блискучу любов]. У другій частині герой зізнається, що мандрував світом, ночував у Нью-Йорку та Бомбеї, але втомився від «livet utan dig» [життя без тебе]. Фінальна зустріч призначена на 24 грудня, «tjufjärde december» [двадцять четвертого грудня], тому «December, nu vill jag hem till dig» [Грудню, тепер я хочу додому, до тебе] звучить водночас як звернення до коханої людини й як бажання повернутися до самого різдвяного дому.